Svedectvá


Maťa

Ako 16 – ročná som zažila skúsenosť, ktorá ma presvedčila že Boh existuje. Dovtedy som striedavo verila, neverila. Teraz som ho chcela viacej spoznať. Keďže táto skúsenosť ma presvedčila aj o reinkarnácií, navštívila som seminár o východných filozofiach. Tam ma upozornili aj na iné náuky ako: homeopatia, reiky, hypnózu, Silvovu metódu (napr. rýchle učenie v hladine Alfa). Tie síce považovali správne za nedobré ale ich učenie bolo samozrejme bez chyby.

Po ukončení seminára sme sa sporadicky stretávali. Tam už ale bolo vidieť dôsledky „lásky a harmónie“ na rozpadajúcich sa manželstvách. A tak som to hľadanie na niekoľko rokov odložila. Ako dôsledok som prežívala stratu pokoja a občasné depresie. Po čase mi známa zo seminára ponúkla rôzne knihy. Bolo to však východné učenie prezlečené za kresťanstvo. Neboli tam čakry, ale vedomia, lenže zmysel týchto centier bol podobný.

Mama už v tom čase začala chodiť k Adventistom siedmeho dňa. Dávalo jej to pokoj v manželstve aký doteraz nepoznala. Zavolala ma niekoľko prednášok. Bola príjemná atmosféra ale stále ma zaujímalo viac východné náboženstvo. Vypočula som si svedectvo bývaleho recidivistu Pavla Vaňeka a zaujalo ma že poukázal na Bibliu.

Začala som teda čítať Bibliu. Začiatky boli ťažké. Pôsobila na mňa ako uspávací prostriedok. Veľkú zmenu mi priniesla zmena prístupu k Biblií. Pred čítaním som na modlitbe prosila o vedenie Duchom Svätým.

Dostal sa mi do do rúk Roháčkov preklad Biblie a vždy som sa na čítanie tešila.

Prišiel čas aby som sa rozhodla. Porovnávala som plody východno-kresťanskej filozofie.

Kŕčovité snaženie sa o sebazdokonalenie, ktoré ma privádzalo do horšieho.

Po určitom čase prišla do nedaľekej obce bývalá ľudová liečiteľka. Tá sa podelila o svoju skúsenosť s „bielou mágiou“. Ako začala rozprávať o úzkosti a zbytočnosti života ktorú nám našepkáva nepriateľ, uvedomila som si že som v riadnej kaši. Ježiš však pvedal „ …svoj pokoj Vám dávam, nie tak ako dáva svet…“

Kedysi a aj dnes si svoje Božstvá ľudia radi zobrazujú napriek jasnému nesúhlasu Boha Stvoriteľa. Žiaľ je málo spoločenstiev ktorých učenie stojí na Biblii.

Všetko som to nahlas vyznala a spadla zo mňa veľká ťarcha.

Ale stále som nemala jasno v otázke reinkarnácie. To ma stále znepokojovalo a ja som vedela že to nie je od živého Boha. Nakoniec som sa vzdala svojich predstáv a prijala som biblický pohľad na otázky po smrti. Potom nasledoval môj krst ponorením. Spadol so mňa podvedomý strach a pri vyslovení mena Ježiš.

Odvtedy prešlo niekoľko rokov. Nemôžem povedaťže som dokonalá kresťanka. Učím sa, ale robím aj veľa chýb. Ten pokoj ktorý prežívam sa ani nedá porovnať z predchádzajúcim kŕčovitým snažením.

Poznala som Boha ktorý je vo všetkých problémoch so mnou. Ktorý, keď nevládzem tak ma posilní a podoprie ale tiež aj napomenie. Ďakujem mu za to že ma našiel.

Izaiáš 1,18b

…keby boli Vaše hriechy ako šarlát, budú biele ako sneh,

keby boli červené ako červenec dva krát farbený, budú ako vlna.

Jer 29,13 * A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom.


Boženka

Spomínam si na svoje detstvo, nádhernú prírodu, hry, povinnosti, väčšinou to bola práca na poli a pasenie kráv.

Už ako dieťa som rada počúvala spev rodičov, nádherné duchovné piesne. Doma sme mali iba spevník, kde boli okrem piesní aj modlitby a desať Božích prikázaní, ktoré som nemohla porovnať s Bibliou, pretože sme ju doma nemali.

Pre vieru iba spevník nestačí, Pán ježiš vo svojej Veľkňažskej modlitbe vyslovil okrem iného tieto slová: “Ján 17,3 – To je ten večný život, aby poznali Teba, toho jediného a pravého Boha a toho ktorého si poslal Ježiša Krista.”

Tak ako plynul môj život, tie najkrajšie roky, ktoré som mohla prežiť inak keby som neodchádyala od svojho Pána. Čím viac som sa od neho vzďalovala, tým viac som milovala tmu a hriech.

Keď som sa vydala, spestrovali sme si život výletami, pivom a tanečnými zábavami. Keď som sa vrátila z takejto zábavy, v ušiach mi zneli stále decibely hudby, v hlave bolesť z prebdenej noci a v žalúdku som cítila dozvuky alkoholu a v srdci práznotu.

Až ako 40-ročná som začala premýšlať nad zmyslom života. V kostole to boli znova piesne ktoré som hlboko vnímala. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som držala v ruke Bibliu. Otvorila som ju a na prvých stránkach čítam: “… a bol večer a bolo ráno prvý deň… Hospodin šesť dní tvoril a siedmeho dňa si odpočinul …”

Teda nie polnocou sa končí deň ale západom slnka. Zaujímalo ma, ktorý to bol siedmy deň odpočinku. Keď som porovnala spevník a Bibliu Exodus – 2 Mojžišova 20 kpt. , nemohla som uveriť vlastným očiam, že toľké miliony ľudí sa nechajú klamať.

Druhé Božie prikázanie – vynechané / Neurobíš si modlu ani nijakú podobutoho čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať…/

Štvrté Božie prikázanie – / Pamätaj  na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť…/ – tento deň preniesol človek na nedeľu.

Desiate Božie prikázanie bolo rozdelené – Bolo rozdelené na 9. a 10.

Má človek na to právo zmeniť to čo Boh napísal svojím prstom? Veď na poslednom súde sa bude rozhodovať o každom človeku Kaz.12,13 Suma všetkého toho čo si počul: Boha sa boj a ostríhaj všetky jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka.

I keď to bolo ťažké rozhodovanie, rodina, deti, manžel, dala som na prvé miesto Božie slovo. A v mojom srdci som prežila zmierenie z Bohom a úžasný pokoj.

Mám úplne iný pohľad na život ako predtým. Mám rada prácu, ktorá ma už neunavuje, inými očami obdivujem Božiu prírodu, viac dbám na čistotu i svojho okolia, o svoje zdravie a o zdravie ľudí z nášho mesta.

Vždy sa teším keď môžem niekomu hovoriť o svojej nádeji, viere v Pána Ježiša Krista, tiež pomôcť, kto moju pomoc potrebuje i keď sa necítim bez hriechu.

Ľudom, ktorí nesú Kristovo meno – kresťan, Boh zveril úlohu – hlásať radostnú správu o záchrane.

Jediným liekom na hriech a biedu sveta je evanjelium – radostná správa. Pán Ježiš má moc, On je živý, veď vstal z hrobu a má moc zmeniť srdce každého človeka, ktorý po ňom zatúži.


Helenka

Mala som 6 rokov , susedia hovorili ,že bude vojna ,na oblohe lietadlá a ja som sa veľmi bála.Išla som za mamou ,bola pokojná a upokojila aj mňa jednou vetou: ,, Neboj sa Pán Boh môže všeličo dopustiť ale NIKDY NÁS NEOPUSTÍ .Vtedy som sa stretla prvýkrát s Ježišom a už som sa nebála.

Verila som že Je.
Bibliu sme doma nikdy nemali,ked som ju držala prvýkrát v ruke bolo to pre mna niečo nové , nepreskúmane,až záhadne….. Štúdium biblie sa mi páčilo , ved toľko vecí som nevedela, nerozumela …   Začala som čítať aj knihy od Ellen Whiteovej , kniha Túžba vekov mi objasnila osobu Pána Ježiša veľmi podrobne .Uvedomovala som si na základe tých všetkých informácií čo Ježiš pre mňa urobil ….. moja istota z detstva sa vo mne umocnila. Došla som k uzáveru ,že len On môže človeka bezpečne viesť v tomto svete…
I ked som bola pokrstená ako male bábätko , na základe biblie som vyznala svoju vieru v Pána Ježiša verejne krstom ponorením ako 31 ročna. Cítila som vdačnosť ,že Ježiš je tu aj pre mňa , že o mňe vie a bude so mnou…..
A tak je pre mna nádejou každý deň. Ako žijem to nech povedia iní …. Som vďačná že si uvedomujem svoje nedostatky .
V živote nevidím zlých ,opilcov , vrahov …. ale chudákov  ktorých drží zlo , ktorí nespoznali Pána Ježiša , lebo preto robia zle lebo sa nedali zmeniť Božej láske. Moja vízia do budúcnosti – Pán Boh ma nikdy neopustí.
Som mu za to vďačná a prosím aby ma pevne držal vo svojich rukách aby som vydržala.

Bohuš a Katka

Srdecny pozdrav, uz posledny, z nasej krasnej misie. Od nasho posledneho listu sme prezili opät množstvo krasnych chvil a Bozieho priznania. Štvrtok večer prišlo v Bači na prednášku 34 priateľov. V piatok dopoludnia sme navštívili „Pivnicu“ , kde sme pomahali v jednej materskej škôlke uviesť projekt „Filipovi kamaráti“. Odpoludnia sme si stihli pozrieť Muzeum vo Vojvodine o začiatkoch Slovákov v Srbsku. Potom sme stihli trochu pozriet jednu pevnosť v Novom Sade, medzitym sa pripraviť na večernu prednášku o Depresii a opäť prežiť krásny večer v Bači. Radosť pozerať, ako sa naši spolupracovníci zvrtali, keď služili hosťom. Sobota bola silne spoločeská. Dopoludnia som kázal o „Jednote“, odpoludnia nasledovali rozhovori s tímom spolupracovnikov, potom návšteva zboru v Dobrove, kde sme mali skúsenosti a odtial na večernu prednášku do Báču a potom navšteva rodiny staršieho zboru. V nedelu ráno prišiel právnik, s ktorým sme pripravili stanovi ZaZ pre Srbsko a mali dolezity rozhovor s MUDr.Vlastou, ktorá bude s Vladkom robiť dvojicu vo vedeni ZaZ pre Srbsko, Po obede sme sa stretli s manz.Erdekovcami z Noveho Sadu (on je tajomnik zdruzenia a ona vedie v Novom Sade kurzy varenia), dohodli sme ich ucast na našom tabore zdravia a pomoci zrealizovat im na rok prvy tabor zdravia v Srbsku. Boli s nami i na zaverecnej prednaske v Bači. Bola krásna atmosfera a 21 ludi sa prihlasilo za clenov Klubu zdravia v Bači. O 14 dni, ak dá Pán, začnú v pravidelnej činnosti. Nadseni boli i nasi spolupracovnici hlavne z toho, ze sa presvedcili, ze to funguje. S niektorimi sme sa rozlucili večer a s inymi v pondelok rano. Lucenie bolo emocionalne silne, mnohe spolocne skusenosti s Pánom nas velmi zblizili. Pocit ze si nas Pan pouzil a splnili sme ciel pre ktory sme tam isli, bol uzasny. V pondelok dopoludnia nas čakalo ešte jedno stretnutie v Novom Sade. Tam sme sa stretli s manželmi čo vyrábajú Tofu a sojove vyrobky. Sú to mili, nadšeni a obetavi ludia. Oboznamili sme ich s principmi spoluprace so ZaZ ako to funguje u nas, pozvali ich na nas LTZ a sprostredkovali ich spolupracu so Slovenskom. Cesta domov bola dlha, ale vdaka Bohu bezpecna.Sme nesmierne vdacni Panovi za to co nám dal preziť, Vám všetkým za modlitby na ktorých sme  existovali, cirkvi ktorá nás tam vyslala a za poznanie a skusenosti ktoré sme získali.Este raz srdecna vdaka za vsetko a Pán nech Vam i nadalej bohate zehna.Bohuš a Katka

Marcelka

Ako kresťan katolík som bola 41 rokov. Niečo málo som poznala z biblie,  no moje štúdium nemalo potrebnú hĺbku. Často som mala v sebe množstvo otázok a málo odpovedí. Musím sa priznať, že som bola človekom, ktorý túžil po čistom živote s Bohom, čo možno niekomu pripadá naivné, alebo hlúpe. No myslím si, že práve v dnešnej dobe, by sme sa mali zaoberať hodnotami, ktoré nás posúvajú dopredu a nie hodnotami, ktoré nás v skutočnosti tlačia nadol. Obzvlášť dnes, vo svete tak morálne  upadnutom. Nie nadarmo sa v Písme píše: „…hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám…“ Ak skutočne túžime po Bohu a jeho pravde, Boh sa nám dá poznať. On tak túži učiniť s každým jedným človekom. Treba mu len otvoriť svoje srdce. Moja premena sa uskutočnila z Božej milosti, za ktorú vďačím Bohu. Nie ja som našla Boha, ale Boh si našiel mňa. Jedného dňa, keď som za sebou zavrela dvere a vyliala sa Pánovi, bola som uzdravená v mojom srdci. Ako sa to prejavilo? Problém, ktorý som mala neustále bol preč. Bol to naozaj problém, ktorý ničil moje vnútro. V mojom charaktere sa začali diať zmeny a dejú sa neustále. Toto všetko sa však uskutočnilo po skutočnom pokání a tiež opravdivom prijatí Božieho Slova. Neexistuje žiaden lepší liek na svete pre naše vnútorné uzdravenie, než Božie Slovo. Je pravda čo je v Písme: „…nielen z chleba je živý človek, ale z každého slova , ktoré vychádza z Božích úst…“ Nebojme sa tomuto slovu veriť, lebo On povedal a stalo sa. Toto slovo Božie má moc nás meniť. Pravda mi otvorila oči. Zrazu som rozumela veciam, ktorým som predtým nerozumela. Pozorným štúdiom Písma som porozumela posolstvu Božieho Slova. Je pravda, že sme mali aj obavy kvôli našim deťom, no pravdivé vysvetlenie a autentické podanie celej záležitosti, bolo požehnaním od Pána, že naše deti všetko prijali. Spoločne čítame sväté Písmo a spoločne ho aj  rozoberáme aj sa modlievame. Hľadali sme však ďalej spoločenstvo, do ktorého sme sa túžili zaradiť. Našli sme malé spoločenstvo ľudí, ktorí študujú poklady Božieho slova naozaj do hĺbky a hoci sú to iba obyčajní ľudia, túžia niesť Kristov charakter. A to je aj moja túžba. Modlím sa, aby túto túžbu malo čo najviac ľudí na svete, aby sme hľadali Boha celým svojím srdcom a dokázali sa mu úplne odovzdať a jemu dôverovať.